Geschichte

Kniha sa zaoberá významom cirkevnej slovančiny v historickom a kultúrnom kontexte slovenského národa. Autori rozoberajú vývoj cirkevnej slovančiny, jej rolu v duchovnom a náboženskom živote, a zároveň jej vplyv na formovanie slovenského jazyka, literatúry a národnej identity. Kniha sa sústreďuje na historické okolnosti, ktoré viedli k rozšíreniu slovančiny v slovenskom priestore, a analyzuje jej význam v období stredoveku a novoveku.

V rámci tejto publikácie sú zahrnuté aj diskusie o vzťahu medzi cirkevnou slovančinou a národným jazykom, otázky jazykovej kultúry, ako aj interpretácie kultúrnych a liturgických textov, ktoré zanechali dôležitý odkaz pre slovenský jazyk a kultúru. Kniha prináša hlboký pohľad na vývoj cirkevnej slovančiny v slovenských dejinách, jej poslanie v náboženskom živote a význam pre formovanie literárneho a jazykového dedičstva Slovákov.

Tento titul je neoceniteľným príspevkom k štúdiu slovenskej kultúry, histórie a jazykovedy a predstavuje cenný zdroj pre odborníkov, študentov i širokú verejnosť, ktorá sa zaujíma o kultúrne a historické súvislosti slovenského národa a jeho jazykovej tradície.

poznámok).

Monografia spracúva osobnosť a rukopisnú poznámkovú knihu Samuela Ferjenčíka, ktorý bol výraznou osobnosťou slovenských kultúrnych dejín 19. storočia. Rukopis predstavuje nemeckojazyčný dokument zo 40. rokov 19. storočia, pozostávajúci z poznámok z autorovho vlastného čítania rôznorodých prameňov. Výskumný tím sa zameral na rekonštrukciu pramennej základne a na literárnohistorickú, kultúrnohistorickú a lingvistickú interpretáciu rukopisu, ktorý je podnetným materiálom z hľadiska ars excerpendi, štylistickej imitácie, pôsobivosti obrazného jazyka, hypertextových a intertextových vzťahov, analogického myslenia autora, ako aj budovania národnostnej a etnickej identity. Rukopis odráža predovšetkým Ferjenčíkove postoje v čase Slovenského prestolného prosbopisu (1842), ale čiastočne aj v neskoršom období, v ktorom odmietal panslavistickú orientáciu slovenských elít.

Monografia prináša vhľad do dlhého obdobia 20. storočia v oblasti sociálno-výchovnej starostlivosti o dieťa. Autorka venuje pozornosť vymedzeniu pojmov dieťa a detstvo, reflektuje faktory determinujúce samotnú podobu a kvalitu detského bytia, pričom z historického hľadiska poukazuje na rôzne kategórie detí v ohrození. Popisuje vznik a vývoj sociálnej a výchovnej starostlivosti o dieťa od obdobia demokratickej medzivojnovej republiky až po obdobie socializmu a komunizmus, resp. od starostlivosti dobrovoľnej po starostlivosť vykonávanú štátnou mocou. V závere venuje pozornosť sociálno-výchovnej starostlivosti o dieťa v dvoch kolektívnych zariadeniach - v materských školách a v školských družinách. Popisuje nielen prvotné kroky ich vzniku a následného vývoja po legislatívno-organizačnej stránke, ale prostredníctvom analýzy výchovných programov venuje pozornosť realizovaniu sociálno-výchovnej činnosti, ktorú deklarované kolektívne zariadenia zabezpečovali.

episcoporum ecclesiae Nitriensis (1667 – 1904).

Nový diel edície Monumenta Vaticana Slovaciæ prináša písomnosti v podobe spisového materiálu k menovacím procesom pri obsadzovaní biskupského stolca v Nitrianskej diecéze v období novoveku, v rokoch 1667 až 1904, ktoré sú uložené v osobitnom fonde vo Vatikánskom apoštolskom archíve (Archivio Apostolico Vaticano) pod názvom Processus consistoriales. Prekladaná edícia je príspevkom a výsledkom slovacikálneho výskumu, ktorého cieľom bolo identifikovať slovaciká vo Vatikánskom apoštolskom archíve, to znamená historické dokumenty, ktoré sa svojím obsahom viažu na slovenské územie, a na ďalšie historické súvislosti, ktoré súvisia so slovenskými dejinami. Je potrebné zdôrazniť, že nejde len o informácie a pramene cirkevného charakteru, ale mnohé z nich majú vyslovene sekulárny, svetský charakter. V edičnej sérii Monumenta Vaticana Slovaciæ Recentioria sa chronologicky posúvame ďalej, do obdobia novovekých dejín, kedy patrila Nitrianska diecéza naďalej k významnejším uhorským diecézam a post biskupa bol pre hodnostárov mnohokrát vyvrcholením ich celoživotnej cirkevnej kariéry, prípadne dôležitým postom na ceste k najvyšším uhorským cirkevným postom. Spisový materiál k menovacím procesom nitrianskych biskupov tak prináša zaujímavé a doteraz neznáme informácie, ktoré významným spôsobom dopĺňajú a konkretizujú poznatky o vývoji cirkevnej organizácie, živote v diecézach, a o osobnostiach, ktoré spolutvorili naše dejiny v stredoeurópskom kontexte.

Kronika Juraja Sriemskeho Zničenie kráľovstva uhorského je jedinečným svedectvom tragickej doby. Autor, pochádzajúci z uhorsko-srbského pohraničia nazývaného Sriem, bol kaplánom kráľa Ľudovíta II. a po jeho smrti aj kráľa Jána Zápoľského. Vo svojom diele zachytil mnohé udalosti pohnutého obdobia, v ktorom žil. Svojím rozprávaním a živým jazykom nám sprostredkoval mnohé, dnes už zabudnuté skutočnosti a ich aktérov, ktoré napokon vyústili do zničenia kedysi mocného kráľovstva.

Knižná publikácia z dielne Matice slovenskej BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU približujúca životy a dielo predstaviteľov prvej vlny národného obrodenia je členená do štyroch častí. Prvá časť, ktorá je určená najmä žiakom základných a stredných škôl obsahuje pedagogický úvod, bohatú obrazovú prílohu i ukážky z tvorby jednotlivých bernolákovcov. Druhá, recenzovaná časť zahŕňa príspevky z vedeckého podujatia BERNOLÁKOVCI, ktoré sa konalo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Tretia časť obsahuje medailóny predstaviteľov prvej vlny národného obrodenia. Vo štvrtej časti čitateľ nájde reportáže z podujatí, ktoré Matica slovenská pripravila na počesť bernolákovcov.

V dvanástich kapitolách tejto knihy autor skúma diplomatické vzťahy medzi dvoma kultúrne a nábožensky vzdialenými „svetmi“ – safíjovskou Perziou a habsburskou monarchiou. V rámci týchto vzťahov sa oba štáty pokúšali vytvoriť spojenectvo proti ich úhlavnému nepriateľovi, Osmanskej ríši. Kniha sleduje obdobie od prvých oficiálnych kontaktov medzi Habsburgovcami a Safíjovcami, ktoré nastali za vlády cisára Karola V. a šáha Ismá’íla I. na začiatku 16. storočia až po obdobie panovania cisára Leopolda I. a šáha Solejmána I. na konci 17. storočia. V publikácii sa možno dočítať o priebehu a výsledkoch diplomatických rokovaní, ako aj úlohách vyslancov, špiónov a iných dobrodruhov, ktorí sa podieľali na habsbursko-safíjovskej diplomacii. Práve oni, počas výprav do ďalekej a neznámej Perzie, museli často prekonávať veľké výzvy, keďže novoveké cestovanie na veľké vzdialenosti po mori alebo po súši nebolo jednoduché.

Zborník z konferencie. Autori jednotlivých príspevkov si všímajú predkov Matúša Čáka v druhej polovici 13. storočia, pôsobenie Matúša a jeho rodu v čase feudálnej anarchie na prelome 13. a 14. storočia, porovnávajú ho s inými vtedajšími oligarchami, zachytávajú jeho vzťah k cirkvi, k podobe jeho hradov, všímajú si vnímanie Matúša významným slovenským polyhistorom Matejom Belom ako aj používanie pojmu Matúšova zem v minulosti až do 21. storočia. Zborník o Matúšovi Čákovi je publikáciou, ktorá by nemala chýbať v knižnici žiadneho záujemcu o slovenský stredovek. (doc. Mgr. Monika Tihányiová, PhD.)

Toto dvojzväzkové dielo k trnavským novovekým meštianskym závetom vykazuje znaky jasne vyprofilovanej právnohistorickej analýzy a syntézy, ktoré sú prezentované v monografickej časti.Edícia prameňov bude môcť byť využitá v ďalšom vedeckom výskume aj vo výuke dejín práva, event. vo všeobecno-historických disciplínach/pomocných vedách historických ect. Celá historická/právnohistorická obec na Slovensku tak bude mať pre budúcnosť k dispozícii obsiahlu edíciu právnych prameňov, hoci len rozsahu regionálneho, tzn.trnavského mestského právneho okruhu.Autorka obsiahla základné dedičskoprávne zásady a majetkoprávne a dedičskoprávne vzťahy uhorského meštianskeho práva, ktoré bolo  zdrojom príprav budúcich kodifikácií, a preto v predloženom diele ide de facto o jeden, ale nie jediný z predobrazov moderného dedičského práva na Slovensku.

Kniha prináša čitateľovi fakty o dejinách rímskokatolíckej cirkvi v Martine a to zhruba v dvoch dejových líniách. Prvá hovorí o cirkevných stavbách, ktoré predchádzali dnešnému kostolu a potom sa venuje vzniku a vývoju dnes existujúceho chrámu. Zároveň prináša doteraz neznáme fakty o architektonických vzťahoch a rozmerovú analýzu stavby, pričom popisuje aj historický vývoj interiéru. Druhá sa venuje dejinám cirkvi v meste i farnosti a informuje o cirkevnom školstve i kňazoch tu pôsobiacich. Zároveň sa čitateľ dozvie aj o farnostiach a cirkevných stavbách, ktoré kedysi patrili, alebo v priebehu rokov boli včlenené do dnešnej organizácie martinskej cirkvi.

Vizitácia je jednou z foriem kontroly farskej, resp. duchovnej správy, uskutočňovaná spravidla biskupom. Rímskokatolícka cirkev ju začala robiť po Tridentskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1545 – 1563, a jej cieľom bolo sledovať stav a život vo farnostiach, aby zistila, do akej miery jednotlivé farnosti podľahli reformácii, resp. do akej miery jej odolávali. Zaujímalo ju, koľko bolo farníkov, kto bol v zbore kňazom, učiteľom, aký mala farnosť majetok, kostol, ale aj koľko veriacich ostalo mimo rímskokatolíckeho cirkevného zboru. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali vzácne zápisnice – protokoly, z ktorých sa dozvedáme množstvo informácií nielen o samotnom cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny. Po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781, ktorý po dlhom období protireformácie a prenasledovania protestantov otváral priestor pre zrovnoprávnenie evanjelickej cirkvi s katolíckou, sa začal proces obnovy, resp. oživenia evanjelických zborov v celom Uhorsku, vrátane cirkevných zborov v hornom Liptove. Navonok sa to prejavilo nielen rastom početnosti veriacich, ale aj stavbou nových, tolerančných chrámov, nadobúdaním majetku a posilňovaním pozícií evanjelickej cirkvi.

Publikácia prináša nový pohľad na viaceré ťažiskové problémy keltského mincovníctva. Autor podrobne sleduje otázky technológie výroby i organizácie razby a mapuje aj rôzne oblasti uplatnenia mincí v dobe laténskej (symbol prestíže a statusu, nástroj legitimizácie moci a osobnej či rodinnej propagácie, obetina, miera hodnôt a obeživo). Široký priestor venuje aj výtvarnému prejavu a ikonografii mincí bratislavského typu. Nástup špecifickej romanizovanej symboliky na týchto razbách (kalydónsky kanec, harpya, okrídlený kentaur/sfinga) vysvetľuje väzbami keltských elít na stredomorské prostredie a ich postupnou akulturáciou. Približuje historické pozadie preberania námetov klasickej antiky a poukazuje na tradičný zvyk prijímania rukojemníkov z radov barbarskej nobility na výchovu v Ríme.

V časoch panovania kráľa Bela IV. získala komunita mešťanov v Krupine svoje privilégiá, ktoré dali základ neskoršiemu krupinskému právu, s ktorým sa pri svojej práci stretol nejeden historik. Toto právo našlo okrem samotnej Krupiny uplatnenie aj v desiatkach ďalších lokalít. Výraznou mierou tak pomohlo rozvoju osídlenia na území Slovenska v stredoveku. Krupina v priebehu stredoveku vytvorila okolo seba rozsiahly právny okruh a neraz zasiahla aj do vývoja práva v celouhorskom kontexte. Doteraz však nevyšla práca, ktorá by sa touto témou zaoberala do hĺbky. Práve táto publikácia má toto biele miesto zaplniť. V prípade stredovekých uhorských miest ide ruka v ruke s privilégiami a právom aj ich samospráva. Richtár a mestská rada často tvorili súdny tribunál mesta. Popri súdnej funkcii richtár a mestská rada riešili rôzne otázky hospodárstva mesta, jeho fungovania a v neposlednom rade hájili záujmy mesta – často aj pred samotným panovníkom. Publikácia prezentuje vývoj a fungovanie samosprávy v stredovekej Krupine, kde môžeme nezriedka sledovať konanie konkrétnych mešťanov, ktorí doslova tvorili dejiny mesta. Publikácia prináša hlboký a analytický pohľad na vývoj samosprávy a práva v Krupine.